Ivan Oravec – priekopník Go na Slovensku

Ivan Oravec sa narodil 31. júla 1943 a je najstarším žijúcim hráčom Go na Slovensku. Nielen, že patrí k jedným z prvých a zakladajúcich hráčov Go v našej krajine, ale aj po tak dlhom čase je stále aktívny. Preto sme sa rozhodli urobiť s ním rozhovor a zverejniť niečo o jeho živote a Go kariére.

1. Ivan, kedy a kde si sa naučil hrať Go?
Pracoval som ako učiteľ na katedre automatizácie a regulácie na elektrotechnickej fakulte SVŠT (Slovenská vysoká škola technická) v Bratislave. Mal som kolegu, technického pracovníka Jána Popoviča, ktorý sa zaujímal o orientálne veci. Okrem iného vedel niečo o Go, poznal len základné princípy tejto hry. 

Nakúpil detské mozaiky (dosky s dierkami), do ktorých sa vkladali farebné hríbiky. Hrali sme na doske cca 10x10 a nevedeli sme presne pravidlá. Okrem nás dvoch to hral aj Milan Kolesár, tiež učiteľ. Bolo to približne v rokoch 1972-1973. 

Pán Popovič potom nadviazal kontakt s pražskými hráčmi Go, ktorí sa cestou na turnaj do Budapešti zastavili v Bratislave a urobili nám inštruktáž. Stretnutie s pražskými hráčmi sme vopred propagovali v novinách Večerník, aby na túto akciu prišlo čo najviac ľudí. V tej dobe som hral šach za Jednotu Krasňany. Vedúca Jednoty, Eva Monoszloy, nám umožnila stretnutie s Pražákmi na mieste, kde sme chodili hrávať, v budove Besedy Jednoty Krasňany.

Stretnutia sa z českých hráčov zúčastnili Dušan Prokop (otec Mareka Prokopa 3.dan a starý otec Jana Prokopa 6.dan) a Milan Kočandrle. U Slovákov mala udalosť veľký úspech, zo súčasne známych hráčov tam ako nováčikovia prišli Miroslav Poliak, Milan Jadroň, Vladimír Laššák. Po skončení stretnutia mi Eva Monoszloy navrhla, aby sme v Besede Krasňany založili Go klub, s tým, že ja by som bol vedúci. Súhlasil som a potom sme sa 2-krát týždenne stretávali, vo štvrtok a v nedeľu.

2. Aký bol ďalší osud Tvojho Go klubu?
V roku 1974 boli Majstrovstvá Európy v Krems an der Donau v Rakúsku, ktorých sme sa zúčastnili. Vtedy bol ešte totalitný režim, a tak sme si pred cestou do Rakúska museli vybaviť devízový prísľub na pridelenie valút (šilingov). Postupne sme začali prekladať z angličtiny publikácie o Go, ktoré si zadovažovali aj českí hráči a úroveň hry rástla. O prekladanie sa zaslúžil napríklad Vladimír Krejčí. Najlepší hráč v ČSR bol v tom čase Milan Kočandrle 1. kyu, majster ČSR v roku 1975. Neskôr aj získal ako prvý v ČSR 4.dan. Ale prvý Čechoslovák, ktorý získal 1.dan, bol slovenský hráč Vladimír Laššák.

3. Aký je Tvoj najväčší úspech v Go?
Najlepšiu triedu, akú som mal, je 2.dan. povyhrával som nejaké turnaje. V Prahe (v Tesle - Karlín) sa pravidelne konali turnaje, ktoré organizoval Dušan Prokop.

4. Na aké miesta si sa dostal vďaka Go?
Za totality sme chodili iba do socialistických krajín – Poľsko, Maďarsko, NDR. Po roku 1989 sme chodili po celej Európe a vo svete sme boli prvýkrát v Číne (v roku 2006 bola olympiáda v Pekingu, po jej skončení bola paraolympiáda a po nej sa konala olympiáda duševných športov, ktorej sa zúčastnilo 13 hráčov zo Slovenska). Hralo sa tam Go, šach, medzinárodná dáma, čínsky šach a bridge. Hradili nám pobyt, platiť sme si museli iba cestu. Boli sme v Pekingu asi 2 týždne. Navštívili sme čínsky múr a iné pamätihodnosti.

5. Prečo Ťa Go baví?
Je to namáhanie mozgu a to je dôležité v boji proti Alzheimerovi. Keď niečo človek hrá dlhé roky, získa k tomu vzťah a vytvorí si vzťah aj s ďalšími ľuďmi, ktorí sa tomu venujú. Na Go sa vytvorila komunita, v ktorej sa cítim dobre. Každý turnaj a každé stretnutie s týmito ľuďmi je pre mňa sviatok. Každé MSR sa uskutočňovali v inom regióne SK a za tých 50 rokov človek poznal celé Slovensko.

6. Čo si vďaka Go získal?
Kamarátov. Jeden z nich, Stano Jakubec, hrával so mnou dlhý čas, jeho rodičia bývali v Brodskom, kde som býval aj ja. On tam za nimi často chodieval. V roku 1988, keď som sa rozviedol, mi v Brodskom pomohol nájsť bývanie. Žiaľ, už nežije. Na vysokej škole som učil Vlada Laššáka, ktorý sa tiež stal mojím kamarátom. Jeho mama mi raz telefonovala, aby som už prestal s tým Go, lebo kvôli Go Vlado prerušil štúdium. Nakoniec ho ale dokončil. Ako sa základňa hráčov Go na Slovensku rozširovala, pribúdali ďalší a ďalší ľudia, s ktorými som sa skamarátil.

7. Skúšal si naučiť hrať Go aj Tvoju rodinu?
Nikoho nemožno presvedčiť, alebo prinútiť, aby sa Go venoval. Mám 2 deti, 4 vnúčatá a 4 pravnúčatá, aj chlapcov aj dievčatá, ale nikto z nich nejde v mojich šľapajach. Mám brata Juraja, ktorý sa kedysi venoval Go, ale potom s tým prestal. Ale teším sa z každého mladého človeka, ktorý medzi nás príde a chce sa učiť a hrať go. Asi 10 rokov som bol generálny sekretár vo výbore SAG a keď bol náš súčasný najlepší hráč - Paľko Lisý malý, vysielali sme ho do zahraničia, kde sa zdokonaľoval v tejto hre. Všetci sme sa tešili, že sa mu tak darí.

8. Aké sú Tvoje plány do budúcnosti?
Pokiaľ mi zdravie, pamäť a mozog budú slúžiť, budem Go hrať. Najbližšie moje plány sú Majstrovstvá Slovenska v Heľpe.

9. Aké sú Tvoje záľuby okrem Go?
Hrám na fujare, účinkujem v speváckom súbore Senioranka v Karlovej Vsi, vydali sme už aj CD. Rád chodím na turistiku a to ma udržuje v kondícii.