ESGC, Temešvár, 15. – 18. 9. 2023

Majstrovstvá študentov Európy sa konali v rumunskom mestečku Timishoara, v krásnych priestoroch Fakulty teológie a literatúry, ktoré je tento rok Európskym mestom kultúry a športu.

Za SR sa Majstrovstiev zúčastnil Boris Dovčík, 2. dan. Sprevádzalo ho ďalších 5 Košičanov, ktorí sa chceli zúčastniť sprievodného open turnaja Walter Schmidt memorial.

Celé to ale dopadlo inak než sme očakávali. Až tesne pred turnajom sme sa dozvedeli, že open turnaj je pre Rumunov len časťou akéhosi na celý rok roztiahnutého turnaja, ktorý bude vyhodnotený až v decembri a na ktorý nečakali nikoho iného. Vlastne ani domácich. Organizátor Chris musel silne improvizovať a obtelefonuvávať svojich hráčov, aby prišli, lebo ich čakajú štyria hrychtiví slovenskí hráči.

MES tiež neboli s hojnou účasťou. Pôvodne na nich bolo zaregistrovaných 9 hráčov, vrátane nášho Borisa, ale v piatok pred 1. kolom sa ukázalo, že srbská delegácia nepríde. Na MES teda nastúpil len Boris a štyria rumunskí študenti: Denis Dobranis (5D), Darius Dobranis (3D), Daniel Dobridoreanu (1D) a Daria Maria Mesesan (3k). Neskôr sme zistili, že Srbi sa vôbec nezaregistrovali, len prejavili záujem o propozície turnaja. Organizátor Chris, plný eufórie, ich ale hneď aj zaregistroval, bez ich vedomia. Keďže počet hráčov MES bol nepárny, vždy jeden hráč pauzoval, tak Chris naplánoval, že občas bude niektorý pauzujúci hráč hrať s niektorým Slovákom. To občas nastalo 2-krát.

Slávko (3k) si zahral so študentkou Dariou Mesesan (3k) hneď v piatok. Vyhral tesne, o 4 body získané v koncovke. Druhá odohratá partia open turnaja prebehla v piatok medzi Oliverom (1k) a Danielom Dobridoreanu (1D). Daniel vyhral. Okrem týchto dvoch súperov sa ešte Chrisovi podarilo odvolať priamo z operačného sálu oftalmológa Andreia (1k), ako partnera pre Olivera. Všetko pre Slovákov. Túto hru vyhral o mnoho kameňov Oliver. Na druhý deň mala byť odveta, na ktorú sa Oliver veľmi tešil so slovami, že to bude ratingová farma. Andrei ale už neprišiel. Ďalším rumunským hráčom Chris v sobotu ešte nechcel volať, lebo sa mu zdalo, že 10:30 dopoludnia je príliš skoré ráno. Popoludní sa mu ale podarilo zohnať dvoch partnerov pre Zuzanku a Olivera – Miháia (2k) a klubového šampióna Martina (1k).

Mihái hral najprv so Zuzankou, ktorá na neho vybalila ťah 5-5 v otvorení a Mihái to nepredýchal do konca partie. Zuzanka vyhrala asi o 40 bodov.

Oliver mu potom sľúbil, že s ním on nebude hrať tak bludne, čo sa ukázalo ako pravda, lebo Mihái s Oliverom prehral len o 30 bodov.

Aj Olivera aj Zuzanku potom výhra mrzela (no, možno Olivera ani veľmi nie), pretože zistili, že Mihái naposledy hral asi pred 18 rokmi. Ako ďalší nastúpil proti Košičanom temešvársky šampión Martin (1k), do ktorého Rumuni vkladali veľké nádeje a boli dosť prekvapení, keď ho Zuzanka aj Oliver porazili. Je pravda, že veľmi tesne.

Hráč pre Ondrejka (3D) sa v Temešvári nenašiel.

Keďže partií bolo málo (Slávko odohral jednu, Zuzanka dve a Oliver štyri), bolo dosť času popozerať mesto. A to bolo naozaj nádherné.

Bývali sme v podkrovnom apartmáne na Piaza Uniri (Námestie jednoty), čo je krásne štvorcové námestie s farebnými meštianskymi domami po obvode a s popraviskom uprostred. Prezreli sme si na ňom barokový kostol a Múzeum umenia. Odtiaľ bolo len na skok na Piaza Liberty, a odtiaľ na Piaza Viktorii. Tam sme sa vyštverali na zeleninovú vežu – čo bola 5-poschodová konštrukcia postavená z lešení, ale plná rastlín, ktoré sa dajú pestovať v strednej Európe. Myšlienka postaviť niečo také vznikla ako odveta ekológov na snahu radnice skrášliť námestie palmami, pretože vysadené palmy nezvládli ani 1. zimu.

Z lešenia bol ale krásny výhľad na celé podlhovasté námestie plné parkov, fontán, sôch (napríklad Romula a Réma). Na konci tohto námestia bol pravoslávny kostol, do ktorého sme sa ale nedostali, pretože pred ním stál vždy veľký rad ľudí, ktorí čakali na cirkevný obrad. Na tomto námestí stojí aj budova Opery. Tieto tri námestia tvoria historické centrum Temešváru. Letný nával turistov už pominul, tak sme si mohli vychutnať príjemné mesto, krásne zákutia, kaviarničky – napr.: U prašivého potkana, kde sa dalo tak dobre najesť, že sme tam boli hneď dvakrát. A navyše tam mali polievku za menej ako 5 eúr. Tak ako v Košiciach, aj v centre Temešváru je totiž mnoho luxusnejších reštaurácií a tak kritérium toho kde budeme jesť bola cena polievky. Poprechádzali sme sa aj po botanickej záhrade a videli sme aj vystúpenie skupiny vlajkonosičov (pochodovanie, tancovanie s vlajkami a ich vyhadzovanie do vzduchu).

Okrem toho sme boli pozrieť zvyšky historického opevnenia – Bastion, kde sme navštívili Múzeum zbraní. Boris, ako zanietený napoleonista padol do oka správcovi múzea, ktorý bol rovnako ako on nadšencom rekonštrukcií historických bojov. Páni sa začali rozprávať a porovnávať zbrane, uniformy v svojich plukoch, z čoho sme sa napríklad dozvedeli, že Rumuni nemôžu používať pušný prach v mušketách a delách a všetky tie bum nahrádzajú ohňostrojmi. Zato ale má rumunský batalión 5 bubnov, zatiaľ čo Borisov pluk nemá ani jeden. V Bastione sme si pozreli aj Galériu karikaturistu Stephana Popa.

Zaujímavosťou centra Bastiónu bola presklenená kaviareň Café de Paris, ktorá po zahájení prevádzky vyhrala cenu za architektúru.

Na druhý rok ale stúpla spodná voda, Bastión je totiž postavený na bažine. Kaviareň zaplavilo a viac otvorená nebola.

Cez Temešvár preteká rieka Bega. Mali sme v pláne ísť na lodičky, ale Chris povedal, že to nestojí za to, tak sme nešli. Zato ale sme sa navečerali v reštaurácii Riviéra na nábreží, ktorú vlastní nejaký go hráč Kornel (2k), ktorý si ale nenašiel čas prísť si s nami zahrať. Biznis first.

Počas našich potuliek po uličkách Temešváru, Boris hral turnajové partie: najprv prehral s Dariom, potom vyhral s Danielom, následne zasa prehral, s Denisom a na koniec vyhral s Dariou.

To mu vynieslo 3. miesto. Turnaj vyhral Denis Dobranis (5D), 2. miesto získal jeho brat Darius (3D). Na 4. mieste bol Daniel Dobridoreanu a na 5. Daria Maria. Tá si zároveň odniesla cenu za najlepšiu ženu.

Borisovou cenou bolo 50 dolárov a jubilejná 20-leiová bankovka (cca 4 €).

Chris síce nevedel, kto je žena na obrázku, ale upozornil nás, že sa táto žena nápadne podobá na Barbru Streisand vo filme Yentl. Čo je pravda. Napriek zvláštnemu zorganizovaniu turnajov sa nám výlet veľmi rátal, užili sme si každú chvíľočku v Temešvári a aj záverečnú bodku pri kúpaní v Číži, už na Slovensku.

Temešvár rozhodne odporúčame ako krásnu turistickú destináciu.

Jana Králiková

Fotky: